Vianoce a Vianoce

Ráno som pri vstávaní otvárala oči s myšlienkou na Vianoce, na to ako sú zachvíľu tu a ako je to obdobie plné lásky a svetla...možno to bolo ovplyvnené tým, že večer predtým sme spoločne s mojim mužom zdobili náš Vianočný stromček (áno áno pre mňa obdobie Vianoc začína od adventu, nemám to odkukané od Ameriky). Lenže tento rok som to prežívala akosi inak, za ten rok čo všetko sa udialo a koľko zmien sa v nás ľuďoch deje, pričom predchádzajúce Vianoce a príprava na ne bola plná zhonu, práve kvôli sťahovaniu, tak som tento rok čakala, že ma tá náladička chytí a bude to ako dakedy....dakedy keď som bola dieťa a neskôr aj dospelá a radovala som sa z prvých ozdôb, ktorými sme zdobili domov, alebo adventný veniec poprípade som v telke sledovala rozprávky s Vianočnou tematikou. Zrazu som sa ocitla vo veľkom opade týchto svojich detských cítení Vianoc, spozorovala som, že u mňa nastala zmena, ktorá mi zrazu vôbec nepriniesla to detské tešenie sa na Vianoce, na Ježiška, na svetlo a posolstvo tepla Vianoc. Zrazu to bolo fuč a pomaly som si začala veruže myslieť, že som teda "dospela" a že Vianoce sa fakt prežívajú tak nádherne detskými očami len do určitého veku...uvedomila som si, že to akosi vyprchalo, že ten zhon doby a všetko okolo čo sa deje mi pozmenilo vnímanie aj na to obdobie roka na ktoré som sa vždy tešila najviac a ako som ho najviac zbožňovala a užívala som si ho.
Okrem toho, že som dnes vstávala vyspatá a oddýchnutá (možno práve kvôli večernému zdobeniu Vianočného stromčeka) a pocítila som nutkanie dať to všetko do viet. Akoby prišlo veľké uvedomenie a možno to niekto z Vás zažíval posledné časy podobne.
Vnímam ako veľmi sa ľudia posúvajú evolučne a vedomím, ako silne prichádza do našich životov zmena nech je v akejkoľvek variante a takisto to nie je vždy najpríjemnejšie, pretože boríme bariéry a staré princípy a stereotypy, staré myšlienkové formy a zastarané predstavy o tom ako svet, život, ľudia fungujú. Dotklo sa to aj Predvianočného obdobia, v mojom prípade času ktorý som vždy silne preciťovala a vnímala, ako som ním dlho žila- v tej detskej nevinnosti a čakaní na Ježiška (nie ani tak  na darčeky ale na cítenie a vnímanie zomknutosti ľudí v lásku a mier na celej Zemi).
Zrazu som začala vo veľa článkoch vnímať ako advent už začal minulú nedeľu (25.11.) pretože dakedy sa Vianoce slávili v deň Zimného slnovratu ktorý nastáva 21.12., ostala som vo veľkom strese a v postavení vlastného rozbroja, že preboha, ja som to nestihla, mala som tú sviečku zapáliť už minulú nedeľu túto nasledujúcu (2.12.)....veď vlastne je to asi naša vlastná tradícia a vlastne Vianoce už pre mňa tým pádom nemôžu byť Vianocami, pretože mám teraz novú informáciu a to takú, že v dnešnom svete rozvoja je hriech považovať 24.12. za Vianoce, pretože Vianoce sú 21.12. (v deň letného slnovratu). Berte to prosím s nadhľadom!! Naschvál to popisujem v extréme, vtedy je to lepšie viditeľné.
Prešli takto asi 4 dni, kedy som fakt vnímala silne tlak ktorý som si na seba vytvorila, vytvorila som si predstavu, že to je potrebné urobiť inak a vo svojom vútri som pocítila neskonalý smútok a stratu Ježiška, stratu detstva kedy je deň 24.12. tým kedy sa stretne celá rodina a sú spolu v mieri a láske, spoločne večerajú a spoločne trávia čas pri stromčeku, pri kráse ozdôb, svetielok, voňavých koláčov, punču, whiskey, zemiakového šalátu a ryby, všetkého toho voňavého času a radosti, že tento jeden večer sú ľudia zomknutí vo svojej láskavosti a dobroprajnosti a mieri.
Proste som si uvedomila, že toto má skončiť, lebo 21.12. je väčší sviatok ako ten ktorý od detstva zažívam?
Ten ktorý je možno pre niekoho odkukaný a je ľuďmi vytvorený, ten ktorý je možno ešte zažitý v starom svete a vnímaní ľudí minulých generácií, ten,  ktorý niektorí vôbec neslávia pretože sú iní (tradiční-osvetoví- a nepodliehajú pravidlám Matrixu) a ten ktorý symbolizuje lásku a svetlo sveta. Je vlastne jedno ako sme si to my ľudia naučili, zautomatizovali, je jedno ako to teraz po novom je lepšie. Hlavné je si zachovať svoj vlastný vnútorný pokoj a sedliacky rozum. A ten začínam vnímať, že vyprcháva, že sa niekedy tak ženieme za rozmachom a za tým ako čo kedy bolo utajované, ako je tradíciou celej planéty mať väčší sviatok v deň slnovratu ako vo Vianociach, pretože to je možno u niektorých iných národov prirodzenejšie a my ako ľudia venujúci sa svojmu rozvoju tomu niekedy až priveľmi podliehame. Netvrdím, ako Slováci máme tradície a áno v mnohých spisoch je deň zimného slnovratu dňom kedy je vhodné sa zacentrovať, namieriť pozornosť na svetlo a dobro, meditovať a ďakovať Zemi, že nás živí, že nás na svojich ramenách nesie....lenže mám pocit, že bez toho aby sme nejakým spôsobom potrebovali vyznávať akékoľvek náboženstvo spájajúce sa s oslavou Vianoc si naše vnútorné dieťa pýta oslavu Vianoc, oslavu svetielok (veď sme to zažívali v detstve v rodinách, vnímali a nasávali sme to do seba a teraz to chceme meniť?? a vlastne kvôli čomu? kvôli ďalšej forme??).
Milióny ľudí možno nemá šajnu čo je zimný slnovrat a tých sa to možno ani netýka, veď ok nech to tak majú nech tak žijú, nech to tak vnímajú, nemáme ich naprávať máme im my- tí ktorí to vedia poskytnúť informáciu ale netlačiť na nich s tým, že:
"Aha ty si prešvihol advent, pretože dakedy to bolo tak, že advent bol do 21.12. kedy sa reálne oslavujú sviatky. To ty nevieš? Vianoce a k nim patriace stromčeky, svetlá, vianočné gule, vianočné metrové svetelné soby na záhrade sú Amerikou, to sme od nich odkukali a nie je to našou tradáciou!!!"
A potom sa ja teda pýtam všetkých ktorí to takto hovoria, že človek ako bytosť v ktorom sídli duša, nežila životy predtým aj v iných častiach sveta, v iných častiach Zeme? Nemáme skúsenosť z tradícií iných kontinentov? Tak prečo tak veľmi lipneme na živote ktorý je teraz a v kritike, čo máme od koho pochytené?!
Rešpektujem prírodné sviatky, rešpektujem Slnovrat, pretože v daný deň sa navyšuje konečne svetlo, vnímajú to aj zvieratá vnímame to aj my, pretože slnko mení svoju vibráciu a zrazu prináša ku nám viac svetla ako sme mali počas dní od jesennej rovnodenosti, cez zmenu času až doteraz. Rešpektujem tento sviatok a sama ho zopár rokov vnímam ako svoju súčasť spojenia sa so Zemou, s podstatou planéty na ktorej žijeme, vnímam ho ako veľkú symboliku návratu človeka ku svojim koreňom, ku svojim predkom, ku svojej vlastnej duši.....ALE pre mňa Vianoce vyvrcholia až časom po tomto čase, až v dni 24.12., kedy sa v oknách všetkých domov trbliecu svetlá, sviečky, vonia to v nich láskavosťou, mierumilovnosťou, radosťou, krásou- pretože tá rozvíja tento svet a treba sa o ňu starať a uchovávať ju, aj tým, že sa zdobia stromčeky už začiatkom decembra. Približuje nás to k blahu celého sveta, k dostatku a k neuveriteľnej potrebe po mieri a teple domova. Ženy sú ochrankyne krásy, podporovateľky a silne sú do celého procesu "zdobenia" zapojené, preto niekedy muži naše zanietenie pre veci nechápu. Ale cítia to, cítia to teplo ktoré doma vytvoríme, nie vyblískaným domovom a perfektne vydezinfikovaným, ale tým, že svieti sviečka na adventnom venci, že stromček je maximálne prezdobený, že koláče sú napečené, že pohárik brandy je v bežný večer naliaty a pripravený na to aby uvoľnil od zhonu s ktorým sa stretávame v dnešnej dobe, že je v telke pripravený príjemný film, topánky na zimu vytiahnuté zo skrine a všade to vonia a vonia....a koniec koncov je jedno čo kedy ako nastáva, dôležité je aby nám tá podstata neunikla aby nám neunikla tá krása týchto posvätných dní, pretože decembrom sa končí rok a je fajn si ho pred jeho koncom zrekapitulovať a ja začínam už teraz a práve týmto článkom.
Je dôležité uchovať si svoje tradície predkov, Zeme, tradície krajiny, ale nestať sa absolútnym presvedčovateľom seba samého o tom ako je potrebné sa dnešnému "matrixu" búriť, viete ono zmena sveta nastáva vo svojom vlastnom uvedomení, vo svojom vlastnom vyzretí a vlastnej slobode, ktorú si ako človek ponechám, ale ktorú ponechám (nech je v akejkoľvek forme) aj iným, pretože majú právo sa rozhodnúť- za čo a za aké pravdilá si budú vo svojom živote "kopať".
A preto prajem mier a Vianočnú pohodu všetkým na celej Zemi!!!
A kým som ja písala článok vonku začalo snežiť a ja som si uvedomila tú radosť môjho vnútorného dieťaťa, to prianie detských dušičiek aby sneh na Vianoce bol všade v celej krajine, pretože biele Vianoce sú našim snom, snom vnútorných detí, ktoré sa aj tým vrátia späť do svojich detských zážitkov a radostí. Kedy sa im splnilo každé jedno prianie ktoré mali a po ktorom z hĺbky duše túžili.
AROMEA

*Článok je vlastným názorom autorky- súzniš alebo nesúzniš s ním len svojim vlastným presvedčením. A za to ja neberiem zodpovednosť.*