KONIEC ROKA SA PÝTA

Konce roka sú vždy akosi zvláštne, akosi iné, akosi pýtajúce sa...veľakrát sa pýtajú a čakajú odpovede od nás, niekedy ich dostanú inokedy nie...každopádne je to každého osobná vec. Neexistuje jediné pravdivé pravidlo, ktoré by posudzovalo, odsudzovalo, alebo nabádalo. My ľudia to máme vo zvyku, všetko pravidlovať a dávať do akýchsi škatuliek, tabuliek, hodnôt, vzorcov, symptómov, ezo poučiek, systémov, toho ako to je v skutočnosti- aká je pravda, aká je a či je nesmrteľnosť chrústa možná alebo nie a akonáhle sa niekto s názorom, že chrúst normálne umiera nestotožní tak sme schopní na neho vypľuť vlastné poučky, niekedy 40 rokov učené od všetkých múdrych ľudí- vedcov, vediem- že chrúst je nesmrteľný lebo pri narodení rodu chrústov mal hviezdu od Luny viac napravo a to znamená, že v žiadnom prípade nemôže umierať.

Poprípade lebo je to jeho karma/dharma mať spokojný život na Zemi a neumierať- o tom by sa dalo polemizovať, či je to fakt výhra- tá nesmrteľnosť: veď si spomeňme na všetkých Bohov v mytológiách, kde vlastne teraz všetci sú???? Hej hej okrem toho že sú nesmrteľní a neviditeľní kvôli ľudskému vedomiu/nevedomiu, ktoré práve na planéte máme, kde v skutočnosti sú? Na nebesiach, v astrále, v podzemí, pochovaní v stratenej Atlantíde....ale ako môžu byť pochovaní keď sú nesmrteľní?? kde sa nachádzajú, alebo kde sa nachádza naša pravda o nich, o ich existencii a ich činoch a ich božstve? Kebyže si sadneme ako skupinka, ktorá by to chcela rozoberať, mám pocit, že by sme sa rozdelili na pár táborov- minimálne na dva- na tých ktorí by povedali, žili, žijú a bla bla....a tých, ktorí by povedali neverím na nich, nikdy ani nežili a možno by sa načrtla aj skupinka- poďme to rozobrať bližšie ja nemám na to nijaký názor, alebo ešte štvrtá "To ako fakt, je to pre ľustvo dôležité??? Veď keď to nevieme, tak to nemáme prečo riešiť, ak sa to budeme mať dozvedieť tak sa nám to ukáže"....a ešte mi prišla na um jedna skupinka ktorá by sa postavila a povedala "Ste blbí, ľudia na Zemi umierajú a vy tu riešite Bohov, je mi to jedno, idem preč lebo strácam čas." 

A možno by skupinku vytvoril každý jeden jednotlivec sám so svojim vlastným názorom, ako dozretý jedinec ktorý aj keď by nebol prijatý by sa ozval a povedal, ja vlastne nemám potrebu tu s niekým súhlasiť, lebo ja to vnímam takto a takto a je mi jedno či to je pravda alebo nie, lebo toto sa mi pri otázke na tému Bohov hneď ukázalo v mojom srdci.
Nepripomína Vám to niečo? Nejakú skúsenosť/neskúsenosť, prejav/neprejav, tému strachu/dôvery, odsúdenia/prijatia?
Tento rok bol presnou hladinou priezračného jazera, do ktorej sme mali možnosť nazrieť, nazerali sme sami na seba, na to čo vo svojej hlbočiznej vodenke ukrývame aké city, aké zranenia, aké emócie, aké prijatia od rodiny, neprijatia od seba, aké vzorce, systémy, čo prevzaté, kde sme si ešte dôverovali- seba samej ako duši, a kde sme to prestali robiť, kde sme ešte boli v tichu svojej múdrosti a kde sme sa začali tak spoliehať na radu iného človeka- ktorí vlastne vôbec nevie aká som ja duša- lebo na to nazerá z viacerých sympatií- z toho či mi niekto sedí/nesedí, či je niekto krajší/škaredší, slobodnejší/neslobodnejší, citlivejší/pragmatickejší- začali sme na seba nazerať cez optiku všetkých ľudí ktorí nám o samej sebe- ako duši- človeku povedali svoj postoj a náhľad či niečo robíme/nerobíme dobre, ako sme niečo pokazili, zničili, rozvrhli a akú sme urobili chybu....ako v škole pred tabuľou kde učiteľ strápni žiaka, lebo je príliš "drzí" príliš "chytrý", príliš veľký "frajírek"- lebo vidí jeho krídla a hneď ich má chuť zlomiť, lebo jeho krídelká tiež niekto( a možno sám život) pošlapal, alebo to dovolil karme, zmieril sa s tým....no hlavne že má svoju pravdu na existenciu života- teda na svoj prežitok života na to ako sa to tiež naučil od niekoho.

Toto bola silná téma tém, tohto roka, mali sme si v ňom siahnuť na svoje dno/výšiny, na svoje najväčšie medzery, na to čo bola minulosť- či ju chcem/nechcem opäť uvidieť aby mohla byť prijatá, v pravde duše vyliečená. Ach bol to akokeby tak veľký prerod duše, že mala možnosť sa opäť utvoriť, utkať, ukolísať, zvedomiť, sformovať. Ako keď sa skladajú schodíky na detskom legu, každý v iných témach, iných prežitkoch, iných okolnostiach, v inej rovine, v istote/neistote emócií, v úplne inom vesmíre, v inej pravde. Učili sme sa viac prijímať a púšťať, viac veriť sebe- svojmu tlkotu ako hluku všetkých informácií od všetkých kútov sveta, vo svojom vlastnom pravdivom svetle, toho či už niečo za pravdu považujem alebo nie, vo svojej pokore/pýche, v priestore/nepriestore, vo vlastnej symfónii, seba samej- DUŠI v TELE.
Boli to dni ako každé iné a za nimi prídu ďalšie dni, ďalšia pavučinka a potom ďalšia presne v dielikoch +/- 365 dní, otázkou pre mnohých je že načo sumarizovať, veď je jedno aký je deň, rok, aká je časová os ľudstva. Minule som niekde postrehla, že sumarizovanie roku je úplná hlúposť, že veď životu je jedno čo je za deň a to sme si len my ľudia vymysleli sláviť a lúčiť sa s rokom, veď za ním prídu iné dni, poprípade pre niekoho začína nový rok až vo februári lebo vtedy je to to pravé- podľa čínskeho roka, alebo akého vlastne- toto nemám extra naštudované sa priznám, usmiala som sa nad tým, že aký protiklad, že na jednej strane sa tak veľmi snažíme všemožnými spôsobmi bojovať proti nastaveniam spoločnosti a vlastne ďalšie nastavenia prijímame, lebo sú "tie pravé" a ono sú to stále len nastavenia- je jedno či sú astrologické, vedmické, védické, slovanské, ezo, budho, kresťanské....pane Bože veď to je tak jedno ako s tou nesmrteľnosťou chrústa....stále je to niečo čo sme ako ľudstvo vytvorili a ako si to nastavili, len sme ho začali rozdeľovať na ľudstvo ktoré má pravdu, ktoré má menšiu pravdu a ktoré je veľkým zlom, lebo je to rozum otupujúce. Áno mali sme možnosť nazrieť na to kto aký sme, v rozdielnom, že niekto sa venuje duchovnej stránke svojho života, niekto nie, akí sme odlišní, ako sme začali hľadať všetky možné dvojplamene (akoby sme nevedeli byť celistvý sami za seba- veď sme stvorený z matkinho jedinečného vajíčka a otcovej najšikovnejšej spermie vytvorili sme zygotu, zárodok, plod, prišli sme na svet, prvý raz sme sa na ňom nadýchli a aj tak v dospelosti máme chuť hľadať druhú polovicu, lebo sa považujeme za nič? Za nič- čiže to stvorenie ktoré sa dialo z esencie matky a esencie otca hneď ponižujeme, neberieme to ako zázrak stvorenia ale ako niečo čo bolo a je to samozrejmosť a tak berieme aj seba keď vyrastieme, nechávame sa poučovať a vyučovať, počúvame druhých a nenaslúchame svojmu srdcu, svojej tónine srdca, nechávame druhých rozhodovať. A je to úplne jedno v akej fáze a situácií života, robíme to, že pri rozhodovaní sa ideme do svojho pokoja, do ticha a v tej tichosti sa opýtame duše, alebo vyhľadávame všemožné smery aby nám každý dal svoj vlastný základ v názore?

Spájať sa a pomáhať si je našou prirodzenosťou, rovesníci, kolektív a spoločnosť je úplnou prirodzenosťou života na Zemi a túžia po tom naše duše a telá spájať sa do celkov a pomáhať si....ale ako môžem vytvoriť celok s iným, keď mi moja vlastná celistvosť je hluchá a slepá- keď vlastne neviem kým som??! Vtedy je akákoľvek rada (a je jedno či je dobrá/zlá, objektívna/subjektívna) zbytočná. Áno vie mi pomôcť, ale vie mi tu cestu hľadania k sebe aj predĺžiť.
Vždy to na mojich kurzoch, sedeniach, mapovaniach hovorím ostatným, "ako to cítiš ty?", "kde v tom ty vidíš význam?", "čo ti ide z tvojej vlastnej hĺbky?"....je to vždy na jednotlivcovi, na jeho postoji a je jedno aký je, či je dobrý/zlý, správny/nesprávny- je dôležité počuť seba, seba vo vlastnom tlkote ako to je a ako to spieva. Neexistuje človek., ktorý by svoj tlkot nemohol počuť!!
A už či sa rozhodnete ho počuť a ešte pred koncom roka si urobiť sumár tohto roka je len na Vás. Ak áno je to v poriadku ak nie je to tiež v poriadku. Je to veľmi jednoduché a nemusí v tom byť žiadna rituálna technika, stačí len nazrieť do svojej mapy a vcítiť sa do toho.
Mojou témou, ktorá sa mi vystrkovala rožky do popredia celý december bolo naslúchať s láskou pomoci a radám druhých ale ponechať si svoj vlastný stred v tom ako čo vnímam a cítim ja, prestať sa na niekoho spoliehať a veriť tomu, že to ako to cítim ja nie je mylné lebo inak by to tak nebolo v mojom srdci, inak by to tam nehorelo, prijať svoje ego, povedať si narovinu aké je, nech je akékoľvek veľké. Pochopila som, že niekedy sa chceme toho ega tak striasť ako keby to bol mor, a popritom keď ho máme ako bytosť na Zemi má nám byť ku pomoci, nie sa ho zbaviť ale vycvičiť si ho. Rok mi priniesol vhľady do seba, do svojej autentickosti ešte v silnejšom rozmere, v určení zdravých hraníc, liečenia lásky a hodnoty k sebe (a zároveň k svojmu okoliu), rok mi poskytol náhľad a témy celistvosti- toho čo to je a aké to môže byť...a verte niekedy sa stane niečo čím zistíte, že ste asi už celiství aj keď okolnosti ktoré to sprevádzali boli pre vás osobným zlyhaním a akoby točením sa v kruhu...viete ono niekedy stačí keď urobím niečo čo som ešte neurobila- postavím sa autorite, začnem si hájiť svoj názor, prestanem pochybovať o tom, čo mi ide z hĺbky srdca a ako to cítim, nebudem si viac hrýzť do jazyka v predstave- "veď načo hovoriť, je to jeho/jej názor, prijímam ho/ju ale ja to mám inak" a na druhý deň ostať z toho neuveriteľne sklamaný a zranený- zo seba, prečo som k tomu nepovedal/a svoj pohľad a nevyslovil/a to, prehltnutie slov (a je jedno či sú trápne alebo "pravdivé" je kolektívna choroba- budem ticho však načo? Stačí sa o to aspoň pokúsiť aj keď výsledok, alebo predstava dokonalosti vo vašich očiach vyzerá úplne inak. Hlavne sa za to neviniť, neľutovať, nesúdiť a nepovažovať to za osobné zlyhanie.
Prajem všetkým, nech bol rok 2018 akýkoľvek aby sme ho hlavne prijali že tu bol. Nech vstup do novej kapitoly života (ktorá bude opäť o výzvach- veď ako inak) je taký aký sami chcete- či tichý, hlučný, rýchly, pomalý, plný, prázdny....nech nájdete svoju mapu duše a radosti v živote. Pre tých ktorý by chceli si v novom roku postaviť svoju vlastnú mapu je možnosť sa u mňa nahlásiť na MAPOVANIE- bylinkove-kuzla.webnode.sk/plan-akcii-2018/prednasky/

Prajem kúzelné okamihy života, s láskou AROMEA